Keď som mal násť rokov, videl som raz v TV program, čo sa volal Pravdivé príbehy. Bol v ňom človek, ako si preberá akúsi cenu pod zvláštnymi kruhmi.
Vyzerali takto:
V programe sa vravelo: „Toto je víťaz Olympijských hier.“ Veľa som vtedy premýšľal o tých piatich farebných kruhoch a potom sa i mne podarilo farebnou ceruzou načrtnúť prvú kresbu. Bola takáto:
Ukázal som svoje majstrovské dielo dospelým a oni mi poradili, aby som prestal kresliť obrázky a aby som sa radšej zaujímal o zemepis, dejepis, počty a gramatiku. Tak som sa teda vo veku násť rokov vzdal skvelej kariéry. Odradil ma neúspech mojej kresby. Musel som si teda vybrať iné povolanie. Chcel som lietať po celom svete a len čo je pravda, zemepis mi bol veľmi na osoh. Na prvý pohľad som rozoznal Čínu od Arizony. Je to naozaj užitočné, keď človek v noci zablúdi.
Stále som však myslel na tých 5 kruhov a nemal som nikoho, s kým by som si vážne pohovoril. Až kým som jedného dňa nestretol veľmi zvláštneho chlapčeka.
Začudovane som vyvaľoval oči na to zjavenie. Netrvalo mi dlho, kým som, pochopil, odkiaľ prišiel. Tak som sa dozvedel veľmi dôležitú vec: jeho rodná planéta vyzerá takto:
Každý deň som sa dozvedel o jeho planéte v páse asteroidov a o jeho ceste. Podal mi obšírny a názorný výklad o svojom objave ako na Medzinárodnom astronomickom kongrese. Hovoril mi o tom zvláštnom mieste a čoskoro som ho spoznal bližšie.
Poučil ma, ako pestovať zdravie ducha a precvičiť si telo. Toto je pre mňa zaujímavá krajina a teší ma, že som vám ju ukázal. Zahľaďte sa pozorne, aby ste si boli istí, že ju spoznáte, keď budete prechádzať okolo. Ja musím ísť. Cestujem na planétu za tým malým zvláštnym stvorením. Aby som skončil na planéte pod mojimi 5 farebnými kruhmi.
