• Niečo o Vianociach

        • Niečo o Vianociach







          ADVENT

          Adventná doba nie je len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný význam.

          Slovo advent pochádzajúce z latinského adventus znamená príchod. A čo je vlasne adventná nedeľa?

           

          ADVENTNÁ NEDEĽA

          Každá nedeľa v období adventu má svoj špecifický liturgický význam. Prvá nabáda na 

          bedlivosť, druhá je v znamení pokánia. Tretia sa nesie v znamení radosti, štvrtá adventná nedeľa hovorí o udalostiach besprostredne pred narodením Ježiška. Adventné obdobie vrcholí virgíliou. Štedrý ďen napoludnie žačínajú Vianoce.

           

          ADVENTNÝ VENIEC

          Klasickým symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Prvá zmienka o ňom pochádza až z 19.storočia, kedy teológ Johann Heinrich Wichern zavesil veniec na dvere sirotinca. Wichern pripevnil každý deň na veniec jednu sviečku. Dnes sa už na adventných vencoch použivajú len 4 sviečky, ktoré symbolizujú práve 4 adventné nedele.

           

          IMELO

          V predvianočnom období si svoje príbytky vyzdobujeme konárikmi bieleho imela, ktoré vraj prináša do domu šťastie a chráni ho pre zlom. Práve vetvička imela nebude chýbať na mnohých štedrovečerných stoloch, pretože sa jej od nepamäti pripisovala čarovná moc. Napríklad keď sa dala dieťaťu pod vankúš snívali sa mu krásne sny. A imelo z jablone namočené do vína zaháňlo zlých duchov.

           

          GUĽA

          Fúkaná guľa z jemného skla je už tak povediac babičkou. Veď sa tochto roku „dožíva“  svojich 120 narodenín. Výrobu gule dal patentovať francúz Pierre Dupont. Táto ligotavá drobnosť získala na trhu veľkú obľubu. Preto po jej uvedení  žačal experimentovať s farbami aj vzormi. A tak sa na vianočnej guli začali postupne objavovať kvety, hviezdičky snehové vločky a ďalšie ornamenty.

           

          POHLADNICE

          Prvé blahoprajné lístky k Vianociam, predchodcovia dnešných obľubených pohľadníc, sa objavili v Škótsku. Myšlienku rozvinul londýnský obchodník, ktorému sa nechcelo vypisovať dlhé vianočné blahoprajné listy. Poprosil preto priateľa maliara, aby mu namaľoval obrázok k Vianociam. Ten dal vytlačiť a vo vyzdobených obálkach ho posielal priateľom. Táto pošta sa stala hitom Vianoc v  roku 1843, kde sa k zasneženým krajinkám pridali aj iné kresťanské motívy ako betlehemy, jasličky, anjely a podobne.

           

          OHŇOSTROJ

           K najmladším zvykom, ktorý sprevádza Vianoce a oslavy príchodu Nového roka, patria ohňostroje, odpaľovanie svetlíc, petárd, delobuchov a iných pyrotechnických výrobkov.. Do Európy priviezli ohňostroje cestovatelia a námorníci v 18. storočí z Ázie.

           

           

          LUCIA

          Dňa 13. decembra oslavujeme sviatok svätej Lucii. Lucia prijala kresťanstvo, aj keď v tom čase boli kresťania prenasledovaní. Matka jej vybrala ženícha, ktorý obdivoval Luciine krásne oči, preto si ich na znak protesku vylúpla. No,  Božím zasahom neostala slepá. Luciu  pre jej kresťanskú vieru odsúdili a upálili,  no ani tieto plamene jej ubližili. Zabilu až jeden z vojakov, ktorý jej mečom prepichol hrdlo. Z tochto sviatku sa zachovalo veľa rituálov, ktoré dodnes dievčatá dodržiavajú. Napríklad si na lístočky napíšu mená chlapcov, ktorí sa im páčia. Každý deň až do Vianoc jeden papierik zahodia a na Štedrý deň ostane posledný s menom vyvoleného.

           

          MIKULÁŠ

          6. decembra si zase pripomíname obľubený sviatok svätého Mikuláša. Obľubený je najmä u detí, ktoré od neho očakavajú množstvo sladkých darčekov vo svojich vyleštených čižmičkách, pripravených pod oknami. Nie v každej krajine 6. decembra vítajú Mikuláša. V Amerike je to Santa Claus, pre fínske deti je to Joulupukki. Vo Francúzku poznajú Pere Noela a v Rusku nám dobre známeho deda Mráza.

           

           

          AKO SA SLÁVIA VIANOCE VO SVETE

              Vo všetkých krajinách južnej Ameriky je zmykom že vďaka vysokým teplotám sa na večeru zasada až po polnočnej omši. Hlavným chodom je obvykle pečené bravčové s fazuľou. Rovnakou časťou večere je však ovocie a zelenina rozneho druhu, syry a studená šunka.

              S oslavami Vianoc v Ázii je to trochu zložitejšie, pretože tu žije len veľmi malé percento kresťanov. Omnoho dôležitejším sviatkom je tu oslava Nového roku, kedy deti obvykle dostávajú nové šaty a robia sa veľké hostiny.

              Vianoce v Afrike pripadajú na dobu letných prázdnin a väčšina krajín ich neslávi v decembri, ale siedmeho januára. Oslava Vianoc začína až po večernej omši, ktorá napríklad v Etiopii trvá 3 hodiny a v priebehu nej sú často muži a ženy oddelený zvlášť.

           

           

          Vísledky v súťaži o najkrajšie vianočne vyzdobenú tiredu:

           

          1. Prima A
          2. Sekunda A 
          3. Tercia  A

           

          Vysledky tried gymnázia :

          Nevyhrala žiadna tireda pre veľký neporiadok v triedach.

          Mali, by sme s tým niečo robiť, nemyslíte?

           

           

           

          Na záver, prajeme veselé Vianoce a šťastný Nový rok 2009.

           

          Natália a Lenka z 2.A